beztaksmak

Baby na spoločnej ceste autom, rozoberali sme samozrejme mnohé témy počas niekoľkohodinovej cesty a okrem iného sme sa zhodli, že pri pracovnom vyťažení nám veľa času na relax veľmi neostáva. Vlastne pravdupovediac najmä mne, zvyšok osadenstva stíha aj každodennú kávičku v reštaurácii počas pracovnej doby (pozdravujem baby J). Ja si tiež dám v práci kávu, niekedy aj dve, aby som sa dokázala za počítačom sústrediť  pri všetkých tých termínoch, no kávu pijem popri práci a za pracovným stolom. Ale späť k téme… Navrhla som, aby sme minimálne raz týždenne šli  na nejaký drink, pohár piva či večeru, na čom sme sa zhodli, a takto sme rozbehli štafetu v apríli 2016. Prešiel rok, musím povedať, prešli sme mnoho podnikov, pochutnali sme si, zabavili sme sa, občas to bolo aj tragikomické, keď  som v jednej reštaurácií čakala na šalát takmer dve hodiny, pripomínala sa čašníčke a nakoniec šalát ani servírovaný nebol. Ako odškodné som dostala chlieb s nátierkou, nuž aspoň som niečo  zjedla.

Návštevu niektorých reštaurácií určite zopakujeme, či už kvôli  vynikajúcemu zážitku alebo aby sme videli, či sa podnik, jedlo či obsluha zlepšili.  Niektoré udalosti boli nezabudnuteľné, napríklad keď sme si šli po jednej večeri zatancovať, no tanečný klub blízko centra bol prázdny, čo sa v Bratislave nevída, najmä ak nasledujúci deň je voľný víkendový deň. Vôbec nežartujem, okrem nás tam prišla ešte jedna partia, dali si drink a keď videli ten prúd zábavy, úplne prázdny parket, odišli. Ostali sme tam iba my, pán DJ hral iba pre nás, čašník sa venoval iba nám. Čakali sme, že okolo polnoci sa to možno zmení, ale nestalo sa. Tak sme si dali pár drinkov, ktoré boli v cene a plní dojmov sme odišli aj my.  V jeden podvečer na ceste do dohodnutej reštaurácie bolo zážitkom vidieť stretnutie, keď mladý chalan prišiel s kyticou kvetov a hamblivo ju podal dievčaťu. Vidieť takéto gentlemanské spôsoby je už dnes veľmi výnimočné, o to trvácnejšia spomienka to bolo kvôli silnému lejaku. Dievča čakalo na dohodnutom mieste pod dáždnikom, chalan prišiel premočený na nitku, s kyticou kvetov, skoro som odpadla. Usudzujem, že to mohlo byť prvé rande. Či to tak bolo alebo nie, sa už asi nikdy nedozviem, no ten moment mi utkvel v pamäti. Každopádne, vznikla nám z toho celkom pekná tradícia, rozhodla som sa začať písať o týchto rôznych zážitkoch, obyčajných aj nevšedných a netradičných návštevách zaujímavých reštaurácií či podnikov, najmä v Bratislave. Nechcem hodnotiť šéfkuchárov, nie som  som odborníčka ani vychýrená kuchárka, len ponúknuť názor pohľadom laika, bežného zákazníka, či už o jedlách, prostredí, dojme alebo celkovom zážitku.