Mierne sa ochladilo, dnes si terasu nevychutnáme. Cesta nás zaviedla do pivovaru priamo na Dunaji. Prostredie famózne, loď poskytuje sedenie vo vnútri ako aj vonku, priamo s výhľadom na Dunaj a scenériu mesta s hradom. V horúčavách ideálne miesto, keďže od vody tiahne chladivý vzduch. Už sme tu raz boli, takto asi pred rokom, bol to nezabudnuteľný zážitok. Vtedy som mierne meškala, a tak som si objednala neskôr ako ostatní. Osudová chyba. Kým si všetci vychutnávali svoje prinesené jedlá, ja som na svoj šalát s kozím syrom stále čakala, po polhodine žiadna zmena, ani po hodine. Ani pripomínanie sa čašníčke nepomáhalo a asi po hodine a pol som dostala odpoveď, že šalát už nemajú. Nechcem to zdôrazňovať, ale musím. Nechcela som pečené prasiatko ani čerstvý syr z podojenej kozy, za ktorým by bolo potrebné čakať hodiny. Iba šalát, nič varené ani pečené. Kým som takto hladná čakala, pri vedľajšom stole sme pozorovali rovnaký problém. Partia chalanov, kde niektorí už večeru zjedli a ostatní tiež iba čakali a čakali, no po chvíli ich to prestalo baviť, postavili sa a odišli. Nedám za to ruku do ohňa, ale s najväčšou pravdepodobnosťou odišli bez platenia. Keď som tak čakala, kamarátka si objednala už ďalší chod v podobe hrianok s nátierkou, lebo medzičasom vyhladla. Nuž, čo som mala ja povedať. Keď jej to priniesli, z úsmevom, ale smrteľnou vážnosťou som jej oznámila, že jej to zjem, lebo som od hladu už pomaly nevidela. Ako odškodné mi tiež ponúkli nátierku, s ktorou som súhlasila. Hrianky to už neboli, asi by to zabralo veľa času ich pripraviť, iba kúsky chleba, nakrájaná cibuľa a oškvarková nátierka. Nebolo to ako babičky, no chutili ako nikdy predtým, rozhodne pomohlo vyhladovanie. Jedla som asi dve hodiny po objednaní, pitie našťastie nosili v kratších intervaloch. Musím povedať, že tak dlho som nikdy na jedlo nečakala, aby som nakoniec dostala iba chlieb s nátierkou. Po čase sme dostali aj druhú „moju“ porciu chleba s nátierkou, ktorá bola zadarmo. Tretia objednaná nátierka nám už prinesená nebola, ale o jedenástej sme nemali energiu na tom nástojiť a odišli sme na T-com pláž na drink. Zaplatila som účet, asi prvý krát som zaplatila úplne presne. No a po roku sme sa rozhodli ísť si to tam pozrieť znova, či sa rýchlosť kuchyne zlepšila. Bola som na pochybách, či sa doma najesť alebo to risknúť, ale riskla som. Ubezpečoval ma fakt, že je blízko „street food“ ponuka na neďalekej „pláži“. Rezerváciu sme mali vo vnútri, čo bola dobrá voľba, už okolo siedmej pár ľudí z vonku prišlo do vnútra. V ponuke stále mali aj šalát s kozím syrom, no chcela som aj niečo tepelne spracované, minulý rok s tým bol mierny problém. Zvíťazil u mňa pstruh na rošte s opečenou cibuľou, so slaninou, šampiňónmi a cesnakom, podávaný s petržlenovými zemiakmi. Na jedlo sme síce čakali o málinko dlhšie ako v iných reštauráciách, ale čo je najdôležitejšie, dočkali sme sa. Ryba nebola veľmi dochutená, možno kvôli výraznej prílohe. Rybu som osolila a trochu pomohol aj citrón, so zemiakmi a pohárom vína to bolo fajn. Ochutnala som šampiňóny so slaninkou a cibuľkou, bolo to chutné, no samostatne bez ryby, napríklad so zemiakmi. Ďalej sme si objednali tatarák z hovädzej sviečkovice, bolo k tomu čerstvé malé chilli, horčica, cesnak, všetko ako sa patrí. Veľmi mastné hrianky neboli zdravou voľbou, ale chutnou. V tomto prípade platí, čo je chutné, nie je zdravé. Šúľance s makom ako dezert boli fajn, no neboli veľmi sladké, ani veľa maku tam nebolo. Myslím, že je to dobrá voľba na hlavné jedlo, no pri dezerte by bolo ideálne pridať trošku viac cukru alebo dať hosťom na stôl aspoň malú cukorničku, aby si mohli podľa chuti dosladiť. Ako veľmi obľúbenou voľbou vyzerali rebierka, ktoré nosili takmer na každý druhý stôl, vyzerali super, či aj chutili vedia len tí, čo to jedli. Prišli sme do podniku o siedmej a stihli sme si objednať, po nejakom čase sme však započuli čašníčky, ako sa už medzi sebou zhovárali, že je hodinové čakanie na jedlo. Dúfam, že začali upozorňovať aj hostí pri objednávaní, čo by bolo naozaj vhodné. Minimálne v prípade, ak príde niekto naozaj hladný a nie je celkom pripravený a ochotný tak dlho čakať. Asi sú možnosti kuchyne na lodi obmedzené, možno je to spôsobené aj prevádzkou botela a večernej špičky, naozaj neviem. Pravdou je, že príprava jedál po ôsmej hodine je stále dlhšia. Ak ste však na to pripravený, respektíve máte aspoň predjedlo, myslím, že pivovar je dobrá voľba, má skvelú lokalitu, ľahko dostupnú, dostanete sa tam pešo od Auparku aj zo zastávky električky „Sad Janka Kráľa“. A čo je super, ste na lodi na Dunaji, ktorá sa nehýbe. Víno v pohári sa ani nepohne, loď je ukotvená pevne. Čo si myslím, že by reštaurácií veľmi pomohlo je predjedlo, ktoré by bolo servírované automaticky a zadarmo (nátierky či niečo podobné, čo nie je finančne náročné). Ideálne dať na výber dve či tri možnosti, z ktorých by si hostia mohli vybrať podľa svojej chuti, čo by ich uspokojilo a zasýtilo na tú chvíľu kým by prišlo objednané jedlo. „Zadarmo“ by sa mohlo premietnuť do mierneho zvýšenia (v desiatkach centov) niektorých iných jedál. Myslím, že by to hostia mohli oceniť a tým by si podnik výrazne zlepšil renomé.
Dunajský pivovar, beer, restaurant, botel [14. Júl 2017]
Jedlo: dobré
Cena a kvalita: dostatočná
Obsluha: fajn
Prostredie: fenomenálne
Rezervácia: vhodná