Predchádzajúci piatok som kvôli iným „voľno-časovým aktivitám“ na našej spoločnej večeri nebola, takže po dvoch týždňoch som sa celkom tešila. Znova piváreň a opäť v Petržalke, kde otvorili už dávnejšie ďalšiu klubovňu z tejto známej a veľmi obľúbenej siete. Šli sme preto vyskúšať, aké je prostredie a kuchyňa podniku v tejto časti Bratislavy. (V reštaurácií, ktorá tam bola predtým, som raz dostala odpoveď, že mi nemôžu dať vodu z vodovodu, pretože nie je odporúčaná na pitie…) Vtipné bolo, že sme sa tri stretli na križovatke, čo by sa nám asi takto nepodarilo, ak by sme to aj plánovali. Iba Peťa chýbala, ale tri zo štyroch je dobré skóre. Dokráčali sme spolu do podniku, ktorý je trošku bokom, oproti iba lesík a vedľa vysokoškolský internát. Paneláky, ktorých je tu veľa a sú zdrojom návštevníkov týchto podnikov, tu nie sú v bezprostrednej blízkosti, čo môže byť miernym rizikom, prečo nemusí podnik praskať v návštevnosti, na akú sme zvyknutí v iných pobočkách. Stôl bol rezervovaný vo vnútri, zopár ľudí sedelo aj na terase a mohli sme sa pridať, stoly vonku boli ešte voľné, ale vedeli sme, že vonkajšia teplota nás odtiaľ aj tak po hodinke vyženie, takže sme zvolili rezervovaný stôl vo vnútri. Milé prekvapenie na úvod v podobe darčekov, aj keď nikto nič neoslavoval, ale Sima má ten zvyk nám vždy niečo priniesť z jej výletov. Tentokrát to bolo od maďarských susedov od Balatónu, kde bola na romantickom predlženom víkende. Dostali sme vrecúško so sušenými levanduľami, ako aj výrazne voňavé levanduľové mydlo, ktoré potešilo. Po tomto malom nečakanom spestrení sme sa vrhli na objednanie nápojov a jedál a ďalej sme pokračovali v zdieľaní veselých príhod a zážitkov z posledných dní. Medzičasom dorazila aj Peťa, ktorá dostala vysnívanú maselničku, tiež s levanduľovým motívom a následne už boli servírované naše večere. Namiesto zvažovaného čerstvo pečeného posúcha so smotanou, kôprom a cesnakom som nakoniec aj tak zvolila klasiku v podobe kuracích krídielok. Netradične som si k nim neobjednala žiadny šalát, iba klasický chlieb a samozrejme pohár vína. Čili omáčka bola fajn, ja osobne by som ju nenazvala extra čili, ako to uvádza menu. Kami mala tiež krídelka, bez čili a so šalátom, Sima chutné pirohy a Peťa iba hranolky s tatárskou omáčkou. Pochutnali sme si, prostredie celkom fajn, ale bolo to poloprázdne (alebo poloplné, podľa uhla pohľadu). Zvyčajne to nie je dobré znamenie, na druhej strane to môže byť výhoda pre väčšie skupiny ľudí. Podnik ponúka možnosť mierne komornejšej atmosféry, zopár stolov je oddelených, čiže je tam aj vzhľadom na veľké priestory pivárne možnosť privátnejšej atmosféry pre väčšiu partiu. Časť, v ktorej sme sedeli bola podľa ich slov obľúbená, bolo to pri zimnej záhrade, ktorá vyzerala ako klasická terasa, na ktorú sme mali výhľad, kým sa nezotmelo. Výrazne dlho sme sa nezdržali, okolo jedenástej sme sa pomaly vybrali domov. Zhrniem to slovom dobre, no to magické čaro Ventúrnej klubovne to nemalo, nebolo to ani tak plné ako klubovňa pri Centráli, ale neviem posúdiť, či to bola náhoda alebo je tak stále (neboli sme tam v čase žiadneho vystúpenia, či koncertu).
Petržalská klubovňa, Starohájska 2 [8. September 2017]
Jedlo: dobré
Cena a kvalita: normál
Obsluha: dobrá
Prostredie: normál
Rezervácia: nie nevyhnutná (naša skúsenosť), samozrejme je to vždy istota