beztaksmak

Zavítali sme na miesto, kde podniky opäť ožili. Budovanie električkovej trate do Petržalky paralyzovalo túto časť na dlhé obdobie, všetky podniky tu boli nútené zatvoriť. Na rohu budovy oproti univerzite bol predtým iný podnik (Trafená, neskôr Potrafená hus), v novej reštaurácií sa zmenil interiér ako aj ponuka. Aj napriek rezervácii by sme v piatok večer  problém so stolom nemali. Dokonca aj po uplynutí niekoľkých hodín, neskoro večer boli niektoré stoly stále k dispozícií, čo môže byť výhodou pri  „last minute“ rezerváciách, ak potrebujete nutne nájsť miesto pre pár ľudí. Na pitie sme zvolili pivo,  ja víno.  Predjedlo sme si neobjednávali, avšak bolo servírované automaticky. Veľmi chutná a teplá bageta s pečeňovou nátierkou. Ja som si pochutnala, aj keď musím priznať,  že by to moja prirodzená voľba nebola. Prekvapujúce bolo servírovanie, všetko to bolo uložené v drevenej debničke so senom, samozrejme jedlo bolo hygienicky zabalené.  Kúsky bagety zabalené v papieri a nátierka v zatvorenom priehľadnom sklíčku. Je všeobecne známe, že jedlo vnímame nielen chuťovými, ale najmä čuchovými bunkami, z toho dôvodu bol pre mňa celkový dojem prekvapujúci. Myslím, že to ocenia  ľudia v meste, ktorým to môže pripomenúť dovolenku v prírode a vôňu sena, mňa to skôr rušilo. Hlavné jedlá boli servírované vo veľmi zvláštnom originálnom prevedení.   Objednali sme si každá niečo  iné, v tomto prípade opíšem  všetky jedlá,  k chuti sa môžem vyjadriť   iba k môjmu. Hot dog s trhaným hovädzím krkom, čašník Simu upokojil, že aj napriek názvu je mäso v úplnom poriadku. Boli servírované dva rožky s párkom, ktoré boli chrumkavé (chutili skôr nie úplne najčerstvejšie). Anglické fish and chips boli servírované na stojane s dvoma kornútmi a jednou nádobou. V jednom kornúte boli vyprážané rybie prsty, v druhom  hranolky, v nádobe bolo hrachové pyré. Ak nie ste fanúšikom street foodu a jedenia rukami aj v reštaurácií, vyžiadajte si tanier. Príbor síce priniesli automaticky, no krájať v kornúte sa veľmi nedalo. Ja som zvolila klasiku v podobe cézar šalátu s morčacím mäsom. Šalát predstavoval zmes listového šalátu, štvrtín vajíčka (uvareného na tvrdo), krutónov, plátkov mäsa a zvláštneho dresingu. Morčacie mäso bolo veľmi jemné, v kombinácií s vajíčkom to bolo chutné. Čo sa týka chute dresingu, nemôžem si pomôcť, niečo mi tam pripomínalo chuť tresky v majonéze (možno len nepoznám najnovšie trendy),  ale s krutónmi a šalátovým listom to bolo fajn, preto som to jedla takto samostatne. Všetko spolu mi neladilo, asi som stará škola. Jedlo bolo veľmi zvláštne servírované, niektoré kombinácie chutí (nie všetky) boli netradičné. Budilo to dojem, že reštaurácia je určená skôr pre ľudí, ktorí radi experimentujú a chcú vyskúšať niečo mierne netradičné. Asi máme vžitú tradičnú piváreň, ktorá sa nám spája s touto lokalitou a tiež s jedlami, ktorí si všetci kombinujú s pivom. Adresa je rovnaká, no zameranie reštaurácie zmenilo. Síce sa podáva pivo, z menu sa  tomuto žánru chodia iba niektoré jedlá.

Rudolfinum Šafárikovo námestie, Bratislava [19.5.2017]

Jedlo: zvláštne, skôr netypické pre podnik, ktorý sa spája aj s pivom, v menu aj jedlá k pivu (rebrá, burger), avšak úzka ponuka

Cena a kvalita: nevýstižné, skôr drahšie

Obsluha: dobrá

Prostredie: fajn (trochu silnejšia  klíma)

Rezervácia: vhodná, nie nutná