Spoza veľkej mláky k nám zavítala návšteva, spolužiačka zo školy, ktorá po praxi v americkej firme na Slovensku odišla do pobočky v Amerike. Boli sme zvedaví, ako sa žije za Atlantikom. Rezervovať podnik pre veľa osôb na poslednú chvíľu nie je v Bratislave vždy jednoduché, nakoniec sa pošťastilo na Obchodnej ulici. Zaspomíname si teda na študentské časy, pričom jedlo a prostredie úplne dotvoria celkovú atmosféru. Prichádzali sme postupne a objednávali sme si tradičné slovenské jedlá, ktorými je táto reštaurácia známa. Najslávnejšia je hádam klasická krémová cesnaková polievka „cesnačka“ podávaná v bochníku, ktorá samozrejme nechýbala ani pri našich objednávkach, ako aj rovnako chutná domáca kapustnica s klobáskou, či iné slovenské špeciality. Ja som si vybrala vyprážané špenátové pirohy s kuracím mäsom, kyslou smotanou a slaninkou. Pirohy neboli zlé, pekne servírovane, aj teplé, no niečo nezapadalo perfektne do chuťových pohárikov. Nebolo to ako sa hovorí „to pravé orechové“ v porovnaní s čerstvo vyprážanými pirohami, aké som už okúsila. Nedokázala som sa ubrániť pocitu, že jedlo bolo len prihrievané a vyprážane skôr (nie tesne pred podávaním). Na pitie nealkoholický radler, čo bola v teple veľmi dobrá voľba, pri našom stole si to následne objednávali takmer všetci. Nostalgické spomienky na zážitky počas štúdia nás rozosmievali, najmä (po tých rokoch) úsmevný príbeh spolužiačok, keď jedna ostala na letisku a druhá odletela. Tak to už býva, keď sa stretnú dve kamošky po dlhšom čase, zarozprávajú sa, nakupujú dve hodiny a nakoniec zistia, že sú na zlom termináli, čo na New York-skom letisku vôbec nie je vtipné. Po upozornení sa doslova rozutekali, aby sa vlakom rýchlo premiestnili na ten správny terminál. No ako to už býva, stáli tam oba vlaky s otvorenými dverami. V rozhodujúcich sekundách, keď museli rýchlo zvoliť ten správny smer a už nastupovali, v jednej sa v poslednej chvíli ozval povestný šiesty zmysel, skríkla že by mali ísť tým druhým a zastala, dúfajúc, že kamarátka tiež zastane. Sekundy rozhodli, jedna už nestihla zabrániť nástupu a hneď sa aj dvere zatvorili. Ostala v pohýnajúcom sa vlaku opačným smerom. Druhá rýchlo vbehla do toho správneho, a takto sa rozdelili. Po príchode na správny terminál spolužiačka nevedela v strese nájsť správnu odletovú bránu, keď ju po dlhšom hľadaní našla, bola už zatvorená. Bokom tam práve vchádzala letuška a spolužiačka ju dokázala uprosiť, aby ju pustila tiež. Pri nástupe do lietadla ju personál uistil, že všetci sú v lietadle, že ona je posledná chýbajúca pasažierka, a tak spokojne nastúpila vediac, že kým hľadala bránu, jej kamarátka sa tiež stihla otočiť. Keď prišla k svojmu sedadlu zistila, že kamarátka na palube nie. Jedna letela z Ameriky na Slovensko netušiac, čo je s kamarátkou a ako sa dostane z letiska (rodičia tej druhej ich mali prísť do Bratislavy vyzdvihnúť) a druhá ostala na letisku v New Yorku, bez akýchkoľvek peňazí, čo i len drobných na telefonát (posledné doláre boli poctivo minuté v „duty free“ obchodoch) a s vízami, ktorých platnosť nasledujúci deň končila. Nelichotivá situácia, ale nakoniec všetko dobre dopadlo. Slečna na letisku, bez akýchkoľvek vecí na prezlečenie (batožina v lietadle) a bez peňazí, aspoň chlapík z ochranky jej dal nejaké drobné. Zavolala domov, aby rodičia vedeli, že je potrebné ísť do Bratislavy pre jej kamošku. Jej nakoniec „pre-bookovali“ letenku a odletela nasledujúci deň, rodičia teda otočili trasu Trenčín – Bratislava ešte raz. Mierne odbočenie od témy, tento spomienkový príbeh bol zo všetkých asi najlepší, nedalo sa oň nepodeliť. Späť teda k téme, reštaurácia má veľkorysé priestory, pre početné skupiny, ako aj pre dvojice. Je to rozdelené do rôznych miestností, ktoré sú oddelené, každá v inom historickom slovenskom prevedení. Reštaurácia si získala popularitu medzi študentmi vysokých škôl, keďže je tu v ponuke aj špeciálne menu iba pre nich (ako aj ich učiteľov). Na svoje si prídu aj turisti, ktorí vyhľadávajú lokálnu kuchyňu. Menu ponúka široké spektrum tradičných slovenských špecialít a jedlá starých materí, takže je vysoká pravdepodobnosť, že tu pri nejednom stole budete počuť angličtinu či iný jazyk. Je to blízko centra a ceny sú (na miestami predraženú Bratislavu) primerané. Po prebratí všetkých noviniek, informovaní sa o situácií s nehnuteľnosťami, pracovnými podmienkami v Amerike a niekoľkých ďalších drinkoch sme si vyžiadali účet a v tom neprimeranom teple v nočnú hodinu, sme sa rozhodli prejsť sa a dať si zmrzlinu na Hviezdoslavovom námestí. Sympatický mladíci ju podávali netradičným spôsobom a zážitok sme mali už len zo šou, ktorú tam robili. Pri každom servírovaní niečo iné, teda určite musia tieto spestrenia aj opakovať, ale bolo nás dosť, videli sme aj niektoré „vystúpenia“ pred nami, žiadne sa nezopakovalo. Jedna dostala kopček zmrzliny na opačný koniec kornúta, presne na ten špic, do toho oblátky ako uši a podávaná zmrzlina mala tvar postavičky. Pri tomto prevedení, pri ktorom vychutnanie zmrzliny by mohlo byť pre mnohých otravné jej ponúkli, že to samozrejme môžu dať normálne, aby sa jej to lepšie jedlo, no ona to chcela takto. Hneď to fotila a posielala fotku do Ameriky, ako v Bratislave dostala naservírovanú zmrzlinu. Ja som pri preberaní zmrzliny ostala ich trikom bez zmrzliny a iba s papierom v ruke. Nuž nečudo, že boli aj v neskorú hodinu také rady na námestí, vytvoriť zážitok zákazníkom aj pri podávaní zmrzliny stojí pár minút navyše. Avšak „palec hore“ za spríjemnenie, každý sa pritom usmieval, takže šarmantní mladíci vedeli, že je dôležité dlhé čakanie odmeniť a týmto uistiť, že sa stáť v rade oplatí. Okolo polnoci som sa ja vybrala nočnou Bratislavou na prechádzku a domov, baby ešte išli žiť a dať si aj niečo ostrejšie.
Slovak Pub [18. August 2017]
Jedlo: klasicky dobré
Cena a kvalita: veľmi dobrá
Obsluha: fajn, často zaneprázdnená, vhodné sa pripomínať
Prostredie: dýcha slovenským duchom, vytvára atmosféru, no je hlučnejšie (najmä pri veľkých skupinách zahraničných turistov, ktorí sú asi štedrejší a občas majú prednosť, dokonca môže nastať aj situácia, že vás upozornia, že sa podávajú iba niektoré jedlá, keďže kuchyňa nestíha)
Rezervácia: v špičke rozhodne odporúčaná, veľké priestory však môžu občas prekvapiť a pošťastí sa vám nájsť stôl iba tak, taktiež ak potrebujete rezerváciu pre viac ľudí (takmer) na poslednú chvíľu
Majiteľ krčmy--,známy vtipkár,rececista,t.č.predseda... ...
Celá debata | RSS tejto debaty