Vybrali sme sa do Ružinova v nálade, že možno pôjdeme aj tancovať. Naposledy sme sa takto vybrali pred rokom v novembri na Martina, kedy sme si dopriali výdatnú večeru v domneni, že to vytancujeme. Neplánovane sme zvolili podnik, kde okrem nás bol iba DJ, takže to bol trošku problém. Ak je tesno na parkete, nie je to dobré, ale ak tam nie je nikto, tiež to nie je výhra. Bolo to vtedy prekvapením, lebo drinky boli v cene vstupného. Nakoniec sme ani tento krát tancovať nešli. Nálada veľmi nebola, jednu z nás v pondelok čakali skúšky, naozaj extrémne dlho očakávaný moment, prišiel tento krát úplne z nenazdajky. Pochopili sme taktiku oddiaľovania tohto momentu minimálnej jednej autoškoly, respektíve jedného trénera. Opäť som nestíhala, šla som po práci zaniesť domov počítač, aj zmeniť outfit, ešte som dúfala, že pôjdeme tancovať a v košeli by to veľmi pohodlné nebolo. Zväčša to nevychádza ako si naplánujem, rovnako aj teraz, po miernych komplikáciách a neplánovanej zachádzke do Rače som nakoniec dorazila na miesto určenia, iba s polhodinovým meškaním. Bol by to mierny prúser, ak by som neprišla, ja som mala darček, znova sme oslavovali. Posledné narodeniny tento rok, posledná z nás. Rýchlo som si objednala, aby som dlho nečakala, keďže babám už nosili jedlá. Predtým ako sa pustili do jedla som navrhla splniť si povinnosť odovzdania darčeka, aby bolo všetko s kostolným poriadkom a neblahoželali sme neskoro. Pekná nočná košieľka bola rozbalená a všetci sa mohli spokojne vhrnúť do teplej večere, okrem mňa. Nie nadarmo sa hovorí, kto neskoro chodí, sám sebe škodí. Jedlo im chutilo, objednané bolo rizoto, papardele a šalát. Ja som v pokročilú hodinu nechcela nič veľké a objednala som si iba malé rizoto. Vychutnávali sme si k tomu vínko, ružové aj biele a rozoberali sme všetky podstatné aj menej podstatné témy. Bolo aj historické okienko o Červených Kméroch v Kambodži, inšpiratívne príbehy o neskutočnom odhodlaní dvoch chalanov, ktorých postihol ťažší osud a od týchto vážnych tém sme prešli do plánovania ďalších akcií a zhodli sme sa aj na rezervácií leteniek do ďalšej destinácie. Objednali sme si aj dezert, ja v podobe makovej torty, baby zvolili čokoládový fondant so zmrzlinou, a karamelizovanými banánmi, ktorý ospevovali. Plán malej večer bol dobrý, ale nesplnený, dezertu sa odolať nedalo, ale tak žijeme len raz. Interiér reštaurácie bol príjemný, jedinou výhradou bolo chladné prostredie. Keď som prišla, registrovala som tam okrem nás pár ľudí, po čase sme tam boli už iba my. Sídlisková reštaurácia bola fajn, ale o desiatej nám pomaly priniesli účet a pobrali sme sa domov.
Jedna báseň, Café & Restaurant Ružinovská 28 [6. Október 2017]
Jedlo: veľmi chutné (ale dovolím si nepoužiť prirovnanie k názvu reštaurácie)
Cena a kvalita: fajn, primerane bratislavskému sídlisku
Obsluha: milá a v prípade otázok veľmi ochotne poradili
Prostredie: komorné (v daný deň skúsenosť s prostredím vhodným pre otužilcov)
Rezervácia: piatok večer nie nutná, o desiatej je večierka
Celá debata | RSS tejto debaty