Hlavné mesto Madrid, ktoré sa nachádza vo vnútrozemí je ideálnou destináciou na návštevu počas jari. Teploty ešte nie sú také vysoké a umožňujú prechádzky mestom počas celého dňa. Na druhej strane, v prípade vysokých letných horúčav sa aj tak nie je možné schladiť pri mori, ako je tomu v prímorských mestách Španielska. Po dvojhodinovom posunutí letu sme nakoniec úspešne odleteli a po zložení batožiny v rezervovanom apartmáne sme utekali do nočného Madridu. Mesto prekvapilo veľkým počtom ľudí v uliciach, čo sme pripisovali piatkovému večeru. Počas nasledujúcich dní sme však pochopili, že nezáleží na dni, v hlavnom meste Španielska to žije aj vo februári, počas pracovných dní, či mimo nich, vždy sú v uliciach v centre masy ľudí. Mierne zníženie počtu ľudí sme badali iba v nedeľu večer, pred úvodom pracovného týždňa. Ale keďže tento blog je najmä o kulinárskych zážitkoch, začnem hneď na úvod slávnou Paellou, ktorú sme ochutnali v prvý deň výletu, po obohacujúcej a mesto spoznávajúcej prechádzke „free walking tour“.
Paella s morskými plodmi
Paella s morskými plodmi v inej reštaurácií
Paella je síce považovaná za tradičné španielske jedlo, ale sprievodca nám ozrejmil, že to bolo vždy jedlo južnej časti poloostrova, do zvyšných častí krajiny, vrátane Madridu, zavítalo jedlo oveľa neskôr. Je to celkom logické, keďže tradičná paella je z morských plodov. Mäso a ryža s rôznymi koreninami a ingredienciami, dusená na oleji alebo aj s troškou vína, vždy čerstvo pripravená na panvici. Kto nemá rád morské plody, dostupné sú aj variácie s kuracím mäsom či zeleninou. V reštauráciách nás čašníci vždy upozornili, že na prípravu jedla sa čaká minimálne dvadsať minúť. Paellu sme si vychutnali spolu s tradičným drinkom, sangriou, sladkým osviežujúcim nápojom. Je to červené víno, ktoré je odležané s ovocím (najmä pomarančmi), podávané s ľadom, často-krát zriedené vodou s cukrom. Štandardy udávajú maximálnu hodnotu 12% alkoholu a podľa pravidiel sa za originálnu Sangiu môže považovať iba drink pochádzajúci zo Španielska alebo Portugalska. Pôvod sangie je zaujímavý. Nápoj bol upravený do tejto podoby Rimanmi kvôli počiatočným žalúdočným problémom, ktorým čelili po príchode do Španielska. Pitie tunajšej vody s miestnymi baktériami preto riedili vínom a dochucovali ovocím.
Sangria s predjedlom
Počas obeda (okolo druhej hodiny popoludní) bolo náročné nájsť voľný stôl na terase nejakej reštaurácie, najmä s lokálnou kuchyňou, preto sme z dôvodu uprednostnenia terasy raz zvolili taliansku kuchyňu, ktorá je veľmi obľúbená a populárna aj medzi Španielmi. Čakanie na jedlo bolo mierne dlhšie, ale sedenie na terase bolo príjemné, slniečko vyhrievalo a pri tom vyhrávali pouliční umelci, ktorí si prišli pre drobné aj k stolom reštaurácie. A čakanie sa oplatilo, špagety s bazalkovým pestom, píniovými orieškami boli vynikajúce, skúsili sme aj klasické cestoviny s paradajkovou omáčkou či rizoto. Spomínam taliansku kuchyňu zámerne, pretože jedlo bolo v Madride pripravené lepšie ako v samotnom Ríme, kde sme vyskúšali niekoľko reštaurácií. Mimochodom, v centre Madridu majú terasy vyššiu sadzbu ako sedenie vo vnútri podnikov, je potrebné sa pripraviť na približne plus 10%.
Smutné raňajky
Čo sa týka raňajok, je tu zvykom ich servírovať až do poludnia, v závislosti od podniku, plus-mínus polhodinka či hodinka. Je to odlišné od našich zvykov, kde vo väčšine podnikov už o jedenástej podávajú obedové menu. Ale Španieli sú známi posunutým režimom a poobednou siestou, aj keď február nie je tak teplý mesiac, čas raňajok či večere je pre tunajších ľudí stále rovnaký ako v lete. Jeden taxikár nám objasnil, že lekári odporúčajú 5 jedál denne (desiata a olovrant majú byť menšie), a čo sa týka večere, posledné jedlo by malo byť konzumované najneskôr 2 hodiny pred spánkom, v Španielsku teda čas večere medzi ôsmou až desiatou hodinou večer. V konverzácií som potvrdila, že aj názory našich lekárov sa zhodujú so španielskými lekármi v počte jedál, odporúčaní jesť radšej menej a častejšie, len odporúčané časy sa líšia, aj keď raňajkami začíname rovnako, večerať po šiestej (podľa niektorých po piatej) by sme vo väčšine prípadov už nemali. Taxikár len krútil hlavou, že by bol veľmi hladný, keby mal jesť najneskôr o šiestej, pričom časy, kedy chodieval spať a vstával boli podobné našim. Za veľmi tradičné raňajky sa považuje pečivo (nejaká bagetka či hrianka) s olivovým olejom, rajčinami a tvrdým syrom. Samozrejme s rôznymi obmenami a doplnkami ako šunka, slanina, bazalka a podobne. Presne túto voľbu som raz zvolila, ale bola som trošku sklamaná, hrianka bola tenká, suchá, so syrom a na ňom troška olivového oleja, rajčiny som hľadala až tak, že som sa radšej spýtala čašníka, či tam nechýbajú. Upozornil ma, že sú pod syrom, tak som odkryla plátok syra, kde sem-tam náznak prepasírovanej rajčiny. Zvyšok partie stavil na klasiku pre turistov v podobe tradičnej vajíčkovej omelety so slaninou. Všetci sme boli spokojní s voľbou, ktorú sme z danej ponuky spravili, ale všetci sme zhodnotili, že to boli skôr priemerne, až podpriemerne raňajky, aj keď sme zvolili reštauráciu, ktorá mala v našom okolí (v historickom centre) vysoký rating. Väčšinou sme však raňajkovali v pohodlí apartmánu, kde sme bývali, keďže sme na to mali skvelé podmienky. Pečivo, zeleninu, syry sme zakúpili v neďalekom supermarkete a skvelú španielsku sušenú šunku v špeciálnom obchodíku, ktorý bol hneď vedľa nášho prenajatého bytu a ponúkal prémiové, ale aj cenovo dostupnejšie šunky. Tradičná sušená šunka “Jamon”, má v španielskej kuchyni špeciálne postavenie a dlhú históriu. Takéto spracovanie mäsa sa navyše vo všeobecnosti považuje za zdravší variant v porovnaní s našou tradičnou úpravou formou údenia (salámy, klobásy, slanina). V ponuke tam boli aj 5 ročné šunky, ktorých cena sa pohybovala okolo 250 EUR za kilogram, my sme ochutnali cenovo dostupnejší variant dvojročnej šunky, ktorý bol vynikajúci, cenovo sa pohyboval okolo 80-100 EUR za kg. Malý kamenný podnik „Enrique Tomas“ poskytoval šunky na krájanie v obmedzenom počte, ale ponúkal aj možnosť zakúpiť si rôzne šunky online, aj drahšie a kvalitnejšie. Trošku ma prekvapila hygiena, klobásky boli za sklom, asi kvôli bezpečnosti, ale šunka bola vystavená na pulte, vnútrom otočená k zákazníkom, čo určite pomôže pri výbere, len ak si akýkoľvek zákazník kýchne priamo na to mäso, ďalší zákazník dostane baktérie naservírované na prvom plátku šunky. My sme nikoho kýchať nevideli, tak sme spokojne nakupovali, zavítali sme tam viackrát. Šunky boli krájané ručne, vždy priamo pred nami. Výborný koncept obchodíku bol prispôsobený dopytu a lokalite. Pre zaneprázdnených okoloidúcich pripravené bagety so šunkou, aj keď bez zeleniny pôsobili sucho, tí, čo ochutnali neprotestovali, čerstvé a chrumkavé pečivo a kvalitná šunka chutili. A pre tých, čo si chcú aj sadnúť bolo vo vnútri zopár maličkých stolov s ponukou pár jedál a pochutín pripravených s pridaním famóznej šunky. Tiež bolo v ponuke víno, či už rozlievané pre tých, čo sa tu usadili, ale aj fľaškové, ktoré ste si mohli zakúpiť k mäsu, ideálne ak idete k niekomu na párty.
Špagety s bazalkovým pestom
Cestoviny s rajčinovou omáčkou
Talianske rizoto
Celá debata | RSS tejto debaty