beztaksmak

Španielsko nebolo vždy jednotné v podobe ako ho poznáme dnes a málokto vie, že hlavným mestom nebol vždy Madrid. Mesto Toledo zohrávalo v histórií Španielska významnú rolu, dlhý čas bolo hlavným mestom starovekého kráľovstva (germánskych Vizigótov v 6.-7. storočí) a bolo tiež náboženským a politickým hlavným mestom Hispánie, čo bolo starorímske označenie pre Pyrenejský polostrov, ako súčasť rímskych provincií na tomto území. Mesto má bohatú architektúru z čias stredoveku, preto je dodnes označované za stredoveké mesto a tiež „mesto troch kultúr“, kvôli histórií a vplyvu kresťanov, moslimov a Židov. V 16. storočí, Španielska monarchia kontrolovala niekoľko teritórií v Európe pod Habsburským kráľom Karolom V. Karol V. bol španielsky kráľ (ako Karol I, 1516-1556), rímsko-nemecký cisár (1519-1556), tiež burgundský vojvodca a arcivojvoda rakúsky a Toledo si zvolil za hlavné mesto Španielskeho kráľovstva, čím mesto získalo v Európe veľké postavenie. Cisársku hodnosť postúpil bratovi Ferdinandovi a španielsky trón svojmu synovi Filipovi II., ktorý sa v roku 1561 definitívne rozhodol presťahovať svoje sídlo do Madridu, čo znamenalo úpadok mesta Toledo.

Prezrieť si unikátnu stredovekú architektúru mesta Toledo sme sa rozhodli aj my, slnko príjemne hrialo a okrem iného sme pospomínali aj na Hviezdoslavov Kubín. A čo sme si nepamätali, doplnila dostupná online recitácia básne „Mor ho!” od Sama Chalúpku. Nedokážem sa ubrániť pocitu, že to bolo pravdepodobne prvý krát, čo v uliciach tohto španielskeho mesta odznela klasická slovenská báseň, ktorú sme si vypočuli až do konca. A s nami aj niekoľko okoloidúcich, ale oni asi prejavu a slovu nerozumeli. Nezabudnuteľný moment, po ktorom sme pokračovali v prechádzke mestom až do času obedu, keď sme po dlhšom hľadaní vhodnej reštaurácie nakoniec uprednostnili kvalitnejšiu kuchyňu bez terasy pred priemernou reštauráciou s terasou. Pred uvedením k stolu sme dostali pohár s troškou akéhosi vína na uvítanie, čo milo prekvapilo. Zavítali sme do zaujímavého interiéru. Usadili nás v časti reštaurácie, ktorá bola situovaná v pôvodnom vnútornom dvore domu, ktorý bol už zastrešený a bol súčasťou budovy. Strop bol vysoko a steny zdobené kachličkami a mozaikou pripomínali starodávne kúpele. Históriu domu nepoznáme, ale reštaurácia mala veľmi vysoké hodnotenie a bola plná. Objednali sme si podľa chuti, overenú paellu, aj tradičné tapasy či reštauračné menu, ktoré pozostávalo z predjedla (misa so šalátom a tanier tapasov), hlavného jedla v podobe mäsa s omáčkou (na sladko s ananásom či klasického bravčového mäsa s rajčinovou omáčkou a hráškom) a na záver dezert. Opäť sme si pochutili na skvelých vínach.

Španielsky tapas

Mercado tapas

Z jedál vypichnem tanier s tapasmi, veľmi populárna a rozšírená pochutina k vínam či káve, ale aj ako predjedlo či dokonca hlavné jedlo. Kúsky pečiva, najčastejšie v podobe nakrájanej (opečenej) bagety s rôznymi topmi. Ako sa hovorí, v jednoduchosti je krása, tu boli na tanieri tradičné jednoduché topy, sušená šunka, pomazánky, mleté ochutené mäso (bolognese), na jednom pečive bol aj odkrojený kúsok tradičnej španielskej omelety. Španielska omeleta je v ponuke v mnohých reštauráciách, a to nielen ako raňajkové menu. Jej podstatu tvoria vajíčka a zemiaky, cibuľa, soľ, korenie a môže byť primiešaná zelenina (najčastejšie paprika) či šunka. Konkrétne táto omeleta bola veľmi tuhá, konzistenciou a chuťou pripomínala aj jemnú prímes múky. Bolo zaujímavé ju ochutnať, ale jeden kúsok mi celkom stačil. Čo sa týka tapasov, za kráľovstvo všetkých chutí sa rozhodne oplatí navštíviť trh Mercado de San Miguel v historickom centre Madridu, kde je široká ponuka kvalitných a rozmanitých tapasov, koláčov či nápojov. My sme tam boli okolo jedenástej hodiny, kedy sme si tam dokázali aj sadnúť. Nuž, bolo to lokálne „ráno“, ale v iný čas to býva dosť plné.V Madride či Tolede sme občas narazili na jazykovú bariéru, my po anglicky, oni len po španielsky, pri výluke metra to veľmi smiešne nebolo, pomáhali gestá a v reštauráciách zase milí okolosediaci, ktorí ochotne čašníkovi preložili anglické „red wine“ na španielske „tinto vino“.  V prípade vína stačilo aj po našom povedať „víno“, len my sme nevedeli, či sa nám čašník snaží povedať, že už víno nemajú alebo len zopakovať, lebo zabudol… my sme opakovali po anglicky a on len nevedel, čo chceme.

Nepodarilo sa nám ochutnať povestnú rajčinovú polievku „Gespacho“, možno inokedy, keď bude na to aj sezóna, no rozhodne nie je možné sťažovať sa na kuchyňu. Všetko, čo som ochutnala bolo výborné, možno to bolo výberom reštaurácií alebo inými okolnosťami, no v Madride mi chutilo viac ako v povestnom Ríme. A najmä je potrebné vyzdvihnúť kvalitu červeného vína, ktoré väčšinou býva ťažké a nie každé červené víno je dobré. No v Madride to neplatilo. Či už sme ochutnali cenovo priemerne víno z malého obchodíku alebo regulárne rozlievané víno v reštaurácií či kaviarni, každé bolo lahodné. Aj v prípade, že pijete biele víno, neodporúčam si ho voliť, červené je neporovnateľne lepšie. Aj u nás v partii presedlali labužníci bieleho vína na červené a neľutovali. A zakúpené biele víno ostalo nedopité…  Po skvelej dovolenke sme opäť trošku viac spoznávali Madridské letisko, ako sme pôvodne plánovali. Aj keď sme už sedeli v lietadle a batožina bola naložená, po čase pilot zahlásil, že žiaľ musíme vystúpiť. A tak sme chtiac-nechtiac putovali od jednej odletovej brány k druhej, podľa inštrukcií, ako nás počas šiestich hodín presúvali. Nakoniec sme po šiestich hodinách v noci krátko pred treťou hodinou ráno doleteli do Viedne. Ale boli sme radi, že sme šťastne pristáli, to je ten lepší prípad, keď technické problémy odhalili ešte na zemi, horšie by bolo keby niečo zlyhalo vo vzduchu. Táto bodka za výletom nám však nepokazila skvelý pocit a zážitky.

Mercado de San Miguel

Reštaurácie nemenované,  Madrid/Toledo, Španielsko [22.-26. február 2019]