Keď som prišla k rezervovanému stolu na terase, tušila som, že to bude s najväčšou pravdepodobnosťou posledný krát, čo v tomto roku sedíme na terase pri teplom počasí a vychutnávame si neskutočné čaro letnej noci a večere pod holým nebom. A mala som pravdu. Počasie nám vyšlo, bol to jeden z tých krásnych teplých dní a my sme mali znova príležitosť oslavovať narodeniny. Prostredie historického centra bolo pre túto okolnosť ideálne, preto po objednaní fľaše vína sme sa hneď podujali splniť si milú povinnosť gratulácie. Dlhú krabičku, ktorá sa mi už nevmestila do kabelky som schovávala pod riflovkou, ktorú som držala v ruke. Kamarátka nenápadne potiahla krabičku pod stolom a rýchlo vhodila do darčekovej tašky s fľašou vína. Dúfame, že oslávenkyňa si to nevšimla. Začali sme s prianím všetkého, čo sme jej popriať chceli, k tomu dostala darček v podobe náramku. Nie žeby ich už nemala milión, ale šperk je niečo, čo ženu takmer vždy poteší. Z menu sme si objednali všetky druhy domácich cestovín, ktoré tam mali. Ja som zvolila pikantné aglio olio so sušenými paradajkami a rukolou, ďalej boli objednané domáce ravioli plnené prosciuttom a tiež domáce pappardelle pripravené s krémovou omáčkou s hubami, samozrejme vo všetkých cestovinách nechýbal nastrúhaný syr Parmigiano, to by predsa nebolo talianske, ako to poznáme. História tohto jedla je celkom zaujímavá. Zmienky usušeného koláčového cesta, ktoré sa neskôr varilo pochádzajú z Grécka, Rimania to zdokonalili tým, že cesto nakrájali na rovnaké pásy. Najstaršie zmienky z rôznych nezávislých kútov sveta spôsobili, že všetky tieto oblasti, zápasili o prvenstvo, cez Taliansko, Blízky Východ, či Čínu. Vraj sa odborníci zhodli a publikovali, že najstaršie cestoviny sa našli v Číne a sú staré približne 4000 rokov, prežili zasypané v zemi v hĺbke asi 10 metrov. A napísané je, že najstaršia písomná zmienka o cestovinách je tiež z Číny. Svoju obdobu cestovín mali aj Nemci podľa podkladov z trinásteho storočia. Nuž nie som odborník, nepoznám históriu do detailov, avšak továrne na výrobu cestovín začali vznikať v sedemnástom storočí v Taliansku. Pravdou je, že tento národ zdokonalil prípravu aj podávanie pasty a rozšíril ju do celého sveta, v tomto im rozhodne nie je možné uprieť prvenstvo.
Naša večera bola výborná, mne osobne cestoviny veľmi chutili a pripomínali mi domácu cestovinu od babičky, ktorú sme jedávali najmä ako súčasť našich tradičných polievok. Je to vynikajúci nápad ponúkať cestovinu pripravovanú ručne a domáckym spôsobom, nie iba kupovanú. Neviem, či v danej reštaurácií tomu tak bolo, minimálne to tak popísane mali. Všeobecne si myslím, že by to tak malo byť všade, variť z polotovarov je možné aj doma. My sme si príjemne posedeli, vychutnali si večeru, k tomu vínko, ale rozhodli sme sa pre dezert urobiť pár krokov. V reštaurácií sa nám na terase páčilo, boli sme aj dobre naladené, čiže takto aj niektoré veci viete prehliadnuť. Jediné, čo som zaznamenala ako mierne rušivý element bol fakt, že sedenie bolo celkom tesné. Viem, že je potrebné zohľadniť aj profitabilitu atraktívnych letných terás, ale predsa len to mierne rušilo. Je to však problém väčšiny letných terás. Presunuli sme sa k obľúbenej, podobnej terase do podniku Urban house, kde som dlho váhala po spokojnosti z večere, či si ešte niečo objednám. Keďže všetci si už vychutnávali svoj zákusok, aj ja som sa prešla do vnútra, aby som videla ponuku, no a tam na mňa „žmurkal“ cheesecake. Takže sa už nič robiť nedalo, keď „žmurká“, musí byť kúpený. Na stole sme mali aj čokoládový koláč, ktorý obsahoval naozaj veľa čokolády, tento zákusok zožal úspech aj pri našom stole. Koláč zo slaným karamelom bol až príliš slaný, na tom sme sa po ochutnaní zhodli všetky, takže až na tento výber, bolo všetko dobré. Pri významnej oslave sme si neodpustili ďalší pohárik vínka, príjemne sme sa porozprávali a vydali sme sa nočnou Bratislavou na cestu domov. Bolo okolo polnoci, až vtedy som na seba prehodila riflovku, ktorú som „pre istotu“ zobrala zo sebou do mesta, ale bolo príjemne aj bez nej. Rozlúčili sme sa s príjemnou náladou a maximálne spokojné s pekným ukončením letnej sezóny.
Mecheche, Snack bar, Nedbalova 12, Bratislava [25. August 2017]
Jedlo: chutné
Cena a kvalita: skôr drahšie
Obsluha: fajn, ocenili sme, že nám bolo aj poradené
Prostredie: vonkajšie sedenie príjemné, trošku tesnejšie (vo vnútri v danom termíne prázdne)
Rezervácia: v lete na terasu potrebná
Celá debata | RSS tejto debaty