beztaksmak

Fakt, že Grécko má ďalekosiahlu minulosť a obdivuhodnú históriu vie takmer každý. Veľa ľudí netuší, že po fenomenálnom vývoji nasledovalo obdobie temna a vývoj kultúry a hospodárstva sa na stáročia zastavil. Je neuveriteľné ako vyvinutú demokraciu mali Gréci, aké monumenty dokázali postaviť, Acropolis s Parthenonom, divadlá, akvadukty, olympijský štadión, to všetko niekoľko storočí pred Kristom, no hlavné mesto Atény nemá históriu podobnú iným centrálnym mestám, ktoré historicky iba rástli, ako Rím, Paríž či Londýn.

Grécke dejiny patria k jedným z najvýznamnejších dejín sveta a táto civilizácia mala  podstatný vplyv na vývoj iných civilizácií. Neolitické osady boli nájdené v siedmom tisícročí pred našim letopočtom, prvé záznamy sú z druhého tisícročia pred našim letopočtom. Krajina je kolískou významných filozofov aj politikov ako Sokrates, Platón, Aristoteles, matematika a filozofa Pytagorasa,  osobností ako  Homér, Pericles, Solón, Archimedes , Hippocrates a mnohých ďalších. Po mnohých bitkách a vojnách s Peržanmi, Rímskej, Byzantskej, Tureckej ríše (a ďalších národov) bolo mesto Atény zničené, nemalo žiadnu dôležitosť a populácia malého mesta výrazne klesala (jedna stará maľba dokonca znázorňuje mesto úplne opustené iba s ruinami Akropolisu). Odhaduje sa, že v meste Atény bolo v roku 1822 okolo 400 domov. Dôležitosť mesta začína rásť až v roku 1832, kedy sa bavorský princ Otto (druhorodený syn bavorského kráľa Ludwiga I.) stáva Gréckym kráľom a volí si Atény ako hlavné mesto svojej ríše, tým nasledovalo postupné budovanie a osídľovanie mesta. V tom čase malo mesto asi 4000-5000 obyvateľov.

Po prílete v Aténách nás už čakal taxikár, ktorého nám odporúčal a rezervoval majiteľ apartmánu, v ktorom sme mali bývať. Počas cesty z letiska dokonca volal taxikárovi, či je všetko v poriadku, keďže sme meškali, no nie kvôli letu. Už na letisku sme prvýkrát zažili dotyk s povestnou gréckou ležérnosťou, keď sme na kufre čakali dlhšie ako na iných, aj väčších letiskách. Majiteľ apartmánu nás čakal pred bytovým domom, podal každému ruku, ukázal nám apartmán, ktorý sme si rezervovali cez  „airbnb“.  Dostali sme základne inštrukcie, poprosil nás špendlíkom označiť mesto odkiaľ sme na veľkej mape, ktorá visela pri jedálenskom stole, tam sme aj vopred zaplatili a s majiteľom sme sa po chvíli rozlúčili. Presne podľa recenzií sme dostali na uvítanie v apartmáne fľašu červeného vína a podľa slov majiteľa domáci upečený koláč, ktorého cesto bolo pripravené  s pridaním povestného gréckeho olivového oleja. Aj keď bola už noc, nedokázali sme odolať a ochutnať. Koláč mal podobu rolky, v strede bola čokoláda, ktorá bola stuhnutá a bolo ju ťažšie krájať, cesto chuťou pripomínalo našu bábovku. Pre mňa to bolo zatiaľ najpríjemnejšie uvítanie, ktoré bolo obohatené vínom, koláčom a ústretovosťou.  Apartmán mal dve spálne, bol pekný, čistý, trošku chladný a v kuchyni nielen výbava k príprave kávy, ale aj ponuka čajov, kávy, cukru, smotany a podobne. Keďže sme prišli neskoro večer, bolo to neskutočné plus, ktoré sme ocenili najmä po prebudení.

Ráno sme si bez akéhokoľvek ponáhľania prezreli okolie, prekvapili nás stromy s pomarančmi pri cestách vo februári. Aj keď bolo v Grécku teplejšie ako u nás, nešlo o horúce letné teploty, ktoré sa nám s týmto exotickým ovocím spájajú. Neskôr sme sa dozvedeli, že  pomaranče ani nie sú jedlé, sú kyslé kvôli pôde v Aténách.  Vo februári tam bolo počas dní keď svietilo slnko relatívne teplo, pocitovo okolo 18 až 20 stupňov, občas nám stačili tričká, v priemere bola denná teplota asi 15 stupňov Celzia, v noci okolo 10 stupňov. Po krátkej prechádzke v okolí sme sa vybrali na sýtejšie raňajky, keďže nás čakala prehliadka mestom a celodenné chodenie. Potom ako sme sa usadili na jednej terase sme zistili, že  podávanie raňajok tam vôbec nie je bežné. Boli nám ponúknuté obedové jedlá, nie však všetky z menu, keďže bolo skoro a niektoré ešte neboli pripravené. Vrátili sme sa na malé námestie, kde boli mnohé reštaurácie, no iba  dve z nich mali na tabuliach ponuku raňajok, iné podobné sme v centre už nevideli. Zvolili sme vajíčkové  omelety so zeleninou a hriankami, ktoré na obrázku  vyzerali tradične  chutne, no realita už taká nebola. Jeden typ omelety s feta syrom bol relatívne dobrý, no zvyšné porcie zeleninovej omelety ani jednej z nás nechutila, vajíčok  v nej veľa nebolo, prevažovala najmä paprika. Káva podávaná k raňajkám v podobe tradične malého piccola (aj  keď objednáte veľké preso), aspoň že môj čerstvý pomarančový džús bol dobrým džúsom aký som čakala.

Po náučnej „free walking tour“ sme boli opäť vyhladovaní, usadili sme sa v reštaurácii, kde sme ako predjedlom začali tradičným gréckym šalátom s vynikajúcim chlebom. Ako hlavné jedlo sme zvolili gyros a kuracie souvlaki, čo je vlastne ražniči. Jedlo bolo naozaj vynikajúce, najmä v nás rezonovala chuť zeleniny, ktorá nechutila ako zelenina zo supermarketu, ale ako domáca čerstvá zelenina, aj napriek februáru. Víno, ktoré bolo podávané v džbáne bolo fajn, no nebolo to kvalitné víno, skôr podobné naším lacnejším sladkým obdobám.  V nasledujúce dni sme ochutnali raňajky v podobe pečiva z neďalekej pekárne, na sladko aj na slano (napríklad plnené špenátom), aj grécky jogurt zakúpený v Grécku,  no zhodnotili sme, že tradičné smotanové slovenské nám chutia viac. Skúsili sme aj všeobecne obľúbené jedlá, zo zvedavosti, či ich pripravujú v Grécku inak, a to v podobe tortelín Bolognese, hubových špagiet aj hubového rizota či burgra. Zistili sme, že jedlá pripravujú rovnako, porcia špagiet bola extrémne veľká a v prípade burgra netreba očakávať hamburger, ale mäsovú fašírku podávanú s hranolkami a zeleninou (teda hamburger bez žemle a na tanieri). V jednom prípade bola reštaurácia celkom plná, čašníci zaneprázdnení, po opýtaní si odporúčania a váhaní, čašník neprofesionálne neskrýval frustráciu a po grécky sa asi nelichotivo vyjadril na našu adresu,  rozumeli sme iba slovo turisti, celé nás to iba mierne zaskočilo, ale aspoň  servírované ružové víno chutilo, šlo už o kvalitnejšie víno, nepodávané v džbáne. Čo rezonovalo bol fakt, že sme jedávali vždy na terasách, občas síce oblečení v jarných bundách či svetri (ak práve nesvietilo slnko), no všade mali pripravené ohrievače, čo bolo pre nás vo februári zážitok (a úsmevne sme na to spomínali po návrate, keď sme prišli do jemného snehového mrholenia). Vtipným zážitkom bolo ochutnanie miešaných drinkov, ktoré boli veľmi sladké, no boli sme asi jedený stôl, pri ktorom sa pil v bare alkoholický nápoj. Všetci ostatní dokázali sedieť pri káve o desiatej večer celé hodiny, aj pri našom odchode stále  všetci popíjali ten istý pohár  kávy, ktorý mali aj pri našom príchode.

Najviac nám učaroval grécky šalát, všade podávaný s celým kúskom feta syra položenom na šaláte (nie pokrájanom na kúsky a vmiešanom do zeleniny, ako je podávaný napríklad u nás).   Bodkou výletu bol obed v reštaurácii v centre mesta v posledný deň, ktorý sme využili už iba  na nákup posledných suvenírov a darčekov. Zvoli sme  samozrejme grécku kuchyňu v podobe akýchsi fašírok podávaných so zemiakmi, tzaziki a šalátom, opäť aj skvelý gyros rovnako podávaný so zemiakmi, tzaziki a šalátom a nesmela chýbať moussaka, tradičné grécke jedlo z mletého mäsa, baklažánu, zemiakov poliate bašamelom (z mlieka, múky a korenín) a syrom, zapečené a podávané s čerstvým zeleným šalátom s rajčinami.  Predjedlom bol ako inak grécky šalát. Vynikajúce. Atény  môžem len odporúčať. My sme tam boli mimo sezóny a predĺžený víkend na spoznanie mesta úplne postačoval.

Foto: Autor