Tradičná Macedónska kuchyňa

25. novembra 2019 00:11, Prečítané 5 058x, beztaksmak, Ochutnávka zo zahraničia

Zatiaľ čo my si na “našej treske” pochutnávame, v Macedónsku tečie Treska prúdom. Treska je totiž rieka, ktorá vytvorila kaňon Matka, ktorý je považovaný za najkrajšiu prírodnú atrakciu. Macedónsko, dnes už oficiálne premenované na Severné Macedónsko je bývalá krajina Juhoslávie, ktorá bola najmenej poznačená vojnou a bojmi. Zavítali sme do hlavného mesta, Skopje, ktoré hneď v úvode prekvapilo množstvom sôch a pekných historických budov, pripomínajúcich notoricky známe Grécko. Avšak údiv nad týmto skvostom histórie opadol, keď sme sa počas prehliadky mesta hneď v prvý deň dozvedeli, že všetky budovy sú nové. Metropolu Skopje zastihlo silné zemetrasenie 26. júla 1963 v skorých ranných hodinách, sedemnásť minút po piatej. Zemetrasenie s magnitúdou 6,1 Richterovej stupnice zničilo približne 75 – 80% budov a infraštruktúry mesta, pričom ničivý otras trval iba 20 sekúnd. Menšie otrasy následne trvali do 5:43 hod. Približne 120 až 200 tisíc ľudí prišlo o strechu nad hlavou, medzi 3000 – 4000 ľudí ostalo zranených a niečo cez tisíc ľudí mŕtvych (väčšina štatistík uvádza okolo 1080). Napriek nesmierne silným otrasom, ktoré mesto takmer zrovnalo so zemou bola bilancia mŕtvych relatívne nízka, čo bolo spôsobené faktom, že socializmus podporoval najmä robotnícku triedu a pracovný čas vo fabrikách začínal v skorých ranných hodinách. V čase otrasu už väčšina ľudí nespala, ale chystala sa do práce alebo bola na ceste do práce. Ak by zemetrasenie, ktoré zničilo takmer 80% budov bolo v noci, následky by boli oveľa hrozivejšie. Bývalej krajine Juhoslávie vtedy poskytlo pomoc množstvo krajín, vrátane Československa. Pomoc nebola len materiálna, ale mesto bolo nanovo vybudované aj vďaka zahraničnej finančnej pomoci. Na znak toho sú ulice mesta pomenované podľa miest krajín, ktoré stáli za obnovou mesta. A tak sa dnes môžete v Skopje prechádzať ulicami ako Pražská, Krakovská, Bukureštská, Štokholmská, Alžírska, Rímska, Parížska, Záhrebská, Ankarská, Bagdadská, Sofijská, ulica Oslo či Helsinki a mnoho iných (ulice som si dovolila prepísať po slovensky, v lokálnom jazyku sa gramaticky píšu mierne odlišne, napr. Prashka, Pariska). Málokto vie, že mesto Skopje je rodiskom Matky Terezy. Dom v ktorom vyrastala už nestojí, ale dodnes je miesto, kde stál označené. V meste tiež nájdete múzeum venované jej pamiatke. V hlavnom meste sme sa dorozumeli anglicky, ale aj lokálnemu jazyku bolo rozumieť. Nie je to žiadnym prekvapením, keďže macedónčina patrí medzi slovanské jazyky a oficiálnou abecedou je cyrilika, odvodená z hlaholiky, ktorú vytvoril sv. Cyril a Metod.

Krajina je podobná svojou kuchyňou južným slovanským štátom, je to aj mix balkánskej a tureckej kuchyne. K Macedónsku neodmysliteľne patrí znamenitá zelenina, malé bochníky skvelého čerstvého chleba a mäso v podobe kebabu a čevapčiči. Ale ako v každom kúte sveta, aj tu je možné ochutnať medzinárodnú kuchyňu, ktorou dýchajú najmä reštaurácie v centre mesta, kde je naviac turistov. V ponuke sú všadeprítomné talianske cestoviny, rizoto či pizza, ale aj steaky, hranolky a všetko, čo je nám známe. V prvý deň sme si dali priniesť na stôl z každého rožku trošku a ochutnali sme všehochuť kebabu, ceasar šalátu, pizze, klasických kuracích roliek a hranoliek. To všetko sme si nejako podelili štyria a za celý obed sme zaplatili bez tringeltu 2600 denárov, s tringeltom samozrejme trošku viac. V čase keď sme tam boli, bolo 2600 MKD asi 46,50 EUR. V ten istý deň sme mali aj šťastie na trošku drahšiu kaviareň, kde sme za štyri ľadové kávy zaplatili 1300 denárov, čiže polovicu nášho obedu. Bolo to asi 20 eur, čo je v priemere 5 eur na kávu. To je celkom vysoká cena aj na Bratislavu či Paríž, nie to Skopje.

Burek je veľmi populárny u miestnych ľudí na raňajky, najmä u chlapov, keďže dokáže naozaj nasýtiť. Na prvý pohľad sa podobá na naše kysnuté koláče, pretože má bohatú výplň. Je však z lístkového cesta a väčšinou pečený v okrúhlom pekáči. Pripravuje sa na slano v rôznych variáciách, ale najrozšírenejší je so syrom (tvarohom) či mletým mäsom. K tomu pijú jogurt, respektíve mlieko, ktoré chuťou aj hustotou pripomína niečo medzi našim kyslým mliekom a jogurtom a je celkom husté. Burek je však dosť sýty a mastný, takže čo sa týka raňajok, väčšinou sme si nakúpili zeleninu, šunku, syry, olivový olej a pečivo a pripravili si vlastné raňajky na prenajatom apartmáne. Macedónčania považujú za vlastnú špecialitu šopský šalát, v ktorom je syr nastrúhaný (na rozdiel od gréckeho servírovania). Ak náhodou mal niekto chuť na nestrúhaný syr, v niektorých reštauráciách bol v ponuke aj grécky šalát s nakrájaným balkánskym syrom. To boli dva typy šalátov, ktoré sa v ponuke nemenili. Napríklad v Grécku sme sa stretli s rôznym servírovaním šalátov, kde bol syr nakrájaný, voľne roztrúsený či vcelku položený na vrchu zeleniny. Macedónsko sme navštívili v lete, takže miestny šopský šalát z chutnej lokálnej zeleniny s olivovým olejom a syrom, ktorý bol famózny, bol súčasťou našich obedov každý deň.

Najlepšia lokálna kuchyňa, kde jedávajú aj miestni ľudia, je na „trhu“, v starej časti mesta Skopje na druhej strane breha. Je to spleť uličiek, kde je množstvo obchodov, najmä s klenotmi. Je tu totiž tradíciou kupovať šperky ako dar na svadby, ale aj na iné príležitosti, takže je tam množstvo obchodov so zlatými šperkami, ale aj s oblečením na svadby, metrovým textilom a podobne. Na určitých miestach je sústredených aj množstvo reštaurácií s terasami. Bazár, ako volajú túto časť miestni, je vzdialený od centra iba kúsok pešo cez most. Je to aj cenovo mierne lacnejšie ako v centre mesta. Za obed pre štyroch v podobe štyroch šopských šalátov, dvoch porcií kebabu, veľkej porcie kuracích grilovaných pŕs (u nás porcia pre dvoch) a niekoľko bochníkov chleba, samozrejme s nápojmi ako pivá či poháre vína sme obdržali účet (bez tringeltu) 1500 MKD, asi 25 EUR. Pre porovnanie, nasledujúci deň sme sa vybrali do reštaurácie (Pelister) v centre mesta, priamo na najväčšom námestí. Sedenie bolo veľmi príjemné, na terase, kde nás počas horúčav osviežovala voda (neskoro večer už nám z toho bolo až chladno). Ochutnali sme rôzne jedlá, šalát s avokádom a cviklou, kuracie grilované mäso so zeleninou, aj rizoto a cestoviny. Jedlá boli chutné a spolu s drinkami v podobe vína či aperolu (dvojitá runda) nás obed stál bez tringeltu 3000 MKD, aj s desaťpercentným tringeltom to činí 55 EUR. Večer nás ale prekvapil podnik, v ktorom nám po objednaní vína čašník povedal „no alkohol“. Prekvapene sme civeli a keď túto informáciu len opakoval, tak sme si objednali miešané drinky, pri tých čašník nenamietal. Čudovali sme sa, lebo ak nám prinesie drinky, ktoré v sú v menu s alkoholom, prečo nemôže priniesť čistý alkohol a nedôverčivo sme to pripisovali snahe na turistoch zarobiť viac. No a keď nám priniesli drinky, v ktorých alkohol nebol, pochopili sme, že to s oznamom „no alkohol“ myslel vážne. Podnik bol celkom plný, ale očividne nikomu nevadilo, že ponúkajú iba miešané „džúsiky“.

Napadlo nás, či to nie je kvôli nejakému dňu v moslimskom kalendári, ale až neskôr sme na internete našli informáciu od turistov, že podnik naozaj neponúka alkohol. Prečo sme sa už nedozvedeli, možno kvôli trendu, ktorý začína prekvitať a má úspech aj v iných veľkomestách a najmä medzi mladými, no tento podnik v minulosti alkoholický bol a menu položené na každom stole nebolo rozhodne aktualizované. A tak som moje narodeniny oslávila aj miešaným sladkým drinkom bez alkoholu, hoci som takýto typ oslavy vôbec nemala v pláne. Pri návšteve turistických atrakcií ako kaňon Matka či kríž (viditeľný až do vzdialenosti 100 km, ktorý v noci svieti) na vrchu Vodno sme na labužnícke špeciality nenatrafili, iba priemer, ale s prirážkou zodpovedajúcou atrakcii. Neplánovane sme skončili v jedno popoludnie aj v aquaparku, ktoré toho až tak veľa neponúkalo a jedlo bolo tiež skôr „fasfood-ove“, rovnako ako u nás.

V posledný deň výletu sme opäť navštívili Starú Čaršiju (starý bazár, resp. staré mesto), po prechádzke a miernych nákupoch sa nám konečne podarilo objednať a ochutnať tradičné jedlo Tavče Gravče, čo je vlastne zapečená fazuľa v omáčke. Je to naozaj skvelé ochutené, proporciu cibule, cesnaku, papriky či ďalších ingrediencií sme v servírovanej porcii nepoznali, no bolo to ideálne. Tavče gravče nesmierne zachutilo každému a objednali sme si hneď ešte jednu porciu. K tomu sme samozrejme mali aj šopský a grécky šalát, klasické kuracie ražniči, hranolky, dva bochníky chleba a nápoje, to všetko aj s tringeltom stálo 1800 denárov, asi 30 eur. Inak pri príprave musí byť fazuľa namočená v studenej vode, ktorú je potrebné vyliať a v priviesť fazuľu do varu v druhej vode. Po rýchlom uvarení je potrebné vodu zlať, čo zaistí, že z fazule nebude nadúvať. Neviem, či je to pravda, ale vraj to funguje a Macedónčania na to prišli praxou za niekoľko stoviek rokov. Posledný obed nesmierne chutil, aj keď sa silne rozpršalo, my sme akurát sedeli na terase a búrke sa tak vyhli. Vynikajúce jedlo bolo ideálnou bodkou nášho výletu a Macedónsku kuchyňu len a len odporúčam.