Skvelá Sicílska kuchyňa, pri ktorej musíte mať na pamäti poobednú siestu

30. decembra 2019 01:11, Prečítané 2 052x, beztaksmak, Ochutnávka zo zahraničia

Na návštevu talianskeho ostrova sme zvolili jeseň, keď už bolo po prázdninách a pláže neboli preplnené. Mali sme celý pobyt veľmi dobré počasie, teploty mierne cez tridsať stupňov Celzia, more bolo teplé a nebolo v ňom veľa ľudí. Na plážach bolo počuť okrem domácej taliančiny najmä ruštinu, sem tam aj slovenčinu a v centre miest pre zmenu západnú a severnú Európu, čiže angličtinu, holandčinu a podobne. Prileteli sme neskoro večer, požičali si auto a presunuli sme sa do centra Catalánie, kde sme po dlhých útrapách a blúdení medzi budovami našli naše ubytovanie B&B. Prekvapivo to bolo jedno poschodie rezidenčnej budovy, nie veľmi označené a s komplikovanými vstupmi, ktoré boli pomenované (nie očíslované), no hotový labyrint. Prvú ochutnávku sicílskej kuchyne sme mali hneď večer, v najbližšej reštaurácií sme si v neskorú hodinu objednali slávnu taliansku pizzu Margherita, ktorú sme si rozdelili, šalát a víno. Všetko nám veľmi chutilo, no neviem, či to v danú hodinu bolo spôsobené dobrou prípravou alebo naším hladom. Nasledujúci deň sme sa presunuli do Taorminy, kde sme po okúpaní sa v mori a opustení pláže zažili prvý kontakt s povestnou siestou. Počula som o zatvorených podnikoch od známych, ale predpokladala som, že aspoň sem tam sa niečo nájde, aspoň fast-food alebo niečo podobné. Ale rýchloobčerstvenie bolo dostupné iba na plážach. Popoludní, keď sme už boli v meste a naozaj hladní, sme už nič otvorené nenašli. Absolútne nič. Po dlhšej prechádzke sme našli jeden otvorený podnik, kde nás hneď upozornili, že majú otvorený iba bar. Tak sme si objednali fľašu vína. Tú ktorú sme chceli nemali, ponúkli nám preto iný variant, samozrejme raz tak drahý, ale čo urobíte, keď je všetko v okolí zatvorené. Spýtala som sa, kedy otvárajú kuchyňu, aby sme vedeli, či sa nám oplatí počkať, no odpoveď ma prekvapila. V prvom momente mi napadlo, že som zle rozumela, hodinu s takým anglickým názvom som nepoznala, iba mesiac, tak som slušne poprosila o zopakovanie a pán čašník sa milo usmial a zopakoval po anglicky, že otvárajú opäť v marci a s rovnakým úsmevom odkráčal. Nuž do marca asi čakať nebudeme, posedeli sme, vypili víno a šli sme ďalej do historickej časti, kde sme si pozreli všetko, čo sa dalo a v neskorých hodinách už len vyhľadávali na nete, kde bude prvá otvorená reštaurácia. Jediná prvá otvorená bola mierne „posh“, no neváhali sme. Trošku interkontinentálna kuchyňa, no veľmi dobrá, ochutnali sme kuracie rolky s grilovanou zeleninou, gnocchi so šafránom, či klasické špagety s bazalkovým pestom. V ponuke mali ale minimálnu ponuku tradičných talianskych jedál, predjedlá ako aj celé servírovanie boli podobné nóbl reštauráciám v iných metropolách. Čo však treba uznať, jedlá boli veľmi chutné a porcie neboli extrémne veľké, zasýtili a pritom sme sa neprejedli. Následne sme sa presunuli do mesta Syrakúzy, počas cesty tam sme si odskočili na kávu do mestečka pri Etne a neskôr v inom meste sme skúsili šťastie kvôli hladu. Bolo akurát pred treťou hodinou a my sme márne chodili po meste a hľadali reštauráciu. Aby sme sa netúlali úplne bezcielne, našli sme si na internete asi 2-3 reštaurácie, ktoré mali byť otvorené. Áno, mali byť, ale neboli. Buď kvôli rekonštrukcii alebo boli úplne zatvorené, bez náznaku, že by mali byť otvorené ráno či večer, boli úplne prázdne. Jednoducho keď je siesta, nenájdete nič otvorené. My sme našli iba maličký podnik s koláčmi a kávou, kde mali jeden druh pizzového pečiva, takže výber bol ľahký, bol to jediný druh slaného pečiva v širokom okolí a samozrejme káva. Ale následne bola kuchyňa v Syrakúzach vynikajúca. Romantické uličky a príjemné večerné posedenie bolo fenomenálne, rovnako ako úžasné talianske jedlá, z ktorých sme vyberali prevažne jedlá s morskými plodmi, ktoré sú príznačné pre túto oblasť. Vynikajúce boli špagety s „rybou dňa“ v ktorých boli cherry paradajky, olivy a paradajková omáčka. Zaujímavo boli podávané cestoviny s celými krevetami, pri ktorých je potrebná mierna trpezlivosť pri ich konzumácií. Klasikou ostávajú cestoviny, za zmienku stoja pappardelle s pistáciovým pestom a šafránom a pre tých, ktorí obľubujú huby napríklad hubové gnocchi, ktoré vyzerali ako naše šúľance. Raz sme sa rozhodli trošku experimentovať a zvolili si osobitosť charakteristickú pre Syrakuzy. Najväčšou špecialitou, ktorá patrí medzi odporúčané jedlá sú špagety s mixom rôznych morských plodov, tie boli naozaj znamenité. Cestoviny (podobajúce sa našim pirohám) plnené mäsom z morských plodov s pistáciami a omáčkou neboli na odpadnudie, stačilo ich ochutnať raz. Miernym sklamaním boli rolky z mečúňa, ktoré boli veľmi suché, takže sa to dalo zachrániť nejakou zeleninou alebo klasickými hranolkami a majonézou. Aj sme sa čudovali, kto si v Taliansku môže objednať hranolky k jedlu, keď sme videli turistov pri vedľajšom stole, ale pri tomto nečakane vyprážanom mečúňovi to bola vhodná voľba. Taktiež sklamal steak z tuniaka, ktorý bol podávaný s čudným pestom, farbou a chuťou mierne pripomínal papriku, aj keď v popise nebola. Jedlá zasýtili, ale ak nie ste výslovným labužníkom mečúňov či steakov z tuniaka, tieto jedlá neodporúčam vyhľadávať. Možno v inej reštaurácií to vedia pripraviť chutnejšie, my sme to šťastie nemali. V posledný deň nášho pobytu sme preto všetci volili klasiku, opäť pizza, hubové rizoto s cesnakom, klasické paradajkové cestoviny penne s bazalkou, cestoviny s krevetami, ale už olúpanými a samozrejme procecco. Záver obeda spríjemnil citrónový likér, ktorý bol podávaný s ľadovou drťou v poháriku, chutil ako cintrónový sorbet s troškou alkoholu.

Mne osobne chutilo na Sicílii oveľa viac ako v povestnom Ríme. Občas sme nevedeli, ako bude jedlo vlastne pripravené, z popisu a bez obrázkov nám to hneď jasné nebolo, takže sme ostali občas veľmi príjemne a občas menej príjemne prekvapení. Ale aj to bezpochybne patrí k dovolenke a spoznávaniu jedál, inak by to nebola taká zábava. Jedinou nevýhodou bola poobedná siesta, ktorá nás nechávala dlho hladných… až do večera, keď sa opäť všetky podniky otvorili.