beztaksmak

Predĺžený víkend so sviatkom sv. Cyrila a Metoda bol ideálny čas na jednodňový mestský výlet, na ktorý je Banská Štiavnica ako stvorená. Počasie prialo, po tropických dňoch a nociach sa “ochladilo” na príjemných 25˚C až 28˚C, povieval jemný vietor a nálada bola skvelá. Pred vstupom do mesta sme ako prvé navštívili Kalváriu, ktorá sa vynímala na pahorku. Jedna z mnohých historických dominánt mesta prekvapila aj netradičnými a početnými zastaveniami, ktoré sme prechádzali asi v inom poradí, ako sme mali. Štrková cestička nebola na výstup náročná. Na Kalvárií sa nám núkal krásny výhľad z úpätia kopca, miesta tam nie je veľa, asi aj preto tam nie sú žiadne lavičky či miesto na sedenie a dlho sme sa nezdržali. Pred vstupom do mesta sme pri prvej príležitosti zaparkovali a prešli do mesta pár minút pešo. Urobili sme dobre, všetky ďalšie parkovacie miesta, aj väčšie parkovisko boli už obsadené. Mesto je čarovné, maličké námestie a krásna architektúra tradičných domov najmä v bočných uličkách bola úchvatná. Pomalú prechádzku sme si užívali, prehliadka starého zámku bola v medziach očakávaní, je doplnená zaujímavými expozíciami ako fajkárska dielňa a podobne. Pred prehliadkou nového zámku, ktorý je doplnený o výklad lektora sme sa posilnili obedom, na ktorý sme si trošku počkali. Reštaurácie počas obedného času zažívajú silný nápor, je potrebné sa vyzbrojiť trpezlivosťou. V jednej reštaurácií nás čašníčka upozornila, že na kuchyňu sa bude čakať, po dlhom sedení bez drinku sme to aj tak vzdali. Obsadené boli štyri stoly, tri menšie a pri jednom väčšom bolo asi osem ľudí, úplne všetci už mali obed na stole, možno by si objednali ešte kávu, naše jedlá sa teda mohli začať pripravovať, prekvapilo nás upozornenie. Keď sme prišli na terasu ďalšej reštaurácie, tiež sme boli upozornení, že budeme čakať na jedlo asi hodinu, no drinky prišli, takže sme mohli aspoň utíšiť smäd kofolou. Počasie bolo príjemné, slnko pálilo, užívali sme si pohodu na terase penziónu s výhľadom na ulicu. Na jedlo sme naozaj čakali hodinu, ale o to viac sme sa naň tešili. Pstruh na rošte s bylinkovým maslom bol jemný a chutný, troškou korenín a soľou, ktoré boli na stole, bola chuť vylepšená. Grilovaná zelenina nebola nakoniec grilovaná, ale vôbec to nevadilo. Cézar šalát, ktorý je v každej reštaurácií prekvapí mierne inou variáciou a grilovaný encián so šalátom sú klasické dobroty v teplých dňoch. Po kávičke sme pokračovali návštevou nového zámku, kde je expozícia protitureckých bojov a zbraní a pripomína fakt, že Banskú Štiavnicu Turci nikdy nedobili. Prechádzku sme ukončili v záhrade lesníckej školy s unikátnou ukážkou stromov a rastlín, pri ktorej sme si pochutnali na zmrzline. Uličky, námestia a kaviarne sa popoludní zaplnili ľuďmi a my sme kráčajúc k autu odchádzali s príjemným pocitom spoznania ďalšieho krásneho mestečka. Je ako stvorené na romantické potulky, veď aj Andrej Sládkovič sa zaľúbil do Maríny práve tu, v meste, kde študoval. Marínin dom pripomína turistom históriu nenaplnenej lásky, z ktorej vznikla najdlhšia ľúbostná báseň na svete.