beztaksmak

Je už síce po trhoch, ale aj tak stojí za to, sa k nim vrátiť, aspoň takto cez blog a možno to bude inšpiráciou pre niekoho z Vás nasledujúci rok. Navštívili sme už mnohé mestá v predvianočnom období, práve kvôli atmosfére rozvoniavajúcemu punču, cigánskej či trdelníku. Krásna komorná atmosféra menších miest na Slovensku, kde sa môžete kľudne nestiesnene pohybovať je v silnom kontraste trhov v Bratislave, či silnému komerčnému podtónu trhov vo Viedni, kde sa veľmi nenajete, iba ak máte chuť na štrúdľu, čokoládové bonbóny či jablko v karameli. A takto by bolo možné pokračovať, ale z mnohých zdrojov bolo počuť superlatívy na adresu maďarskej metropoly pred Vianocami, a tak sme sa ju rozhodli navštíviť. A rozhodne neľutujeme. Jeden víkend, nocľah rezervovaný cez airbnb, cesta vlakom, aby sme nemuseli riešiť parkovanie či obmedzovanie vodiča v podobe abstinencie a výlet mohol začať. Cesta vlakom bola veselá, nájdenie apartmánu rýchle, no získanie kľúčov od neho dosť náročné, keďže nikto nereagoval na vopred poslané dohodnuté správy a telefonicky bolo nemožné sa skontaktovať, buď kvôli večnému obsadeniu linky alebo kvôli neprijímaniu hovoru. Našťastie po začiatočných komplikáciách všetko dobre dopadlo a my sme mali kam hlavy skloniť, utešovala nás myšlienka, že bolo popoludnie a vieme sa z “neďalekej” Budapešti v krajnom prípade vrátiť. Po ubytovaní sme hneď bežali do mesta na hlavné trhy pri bazilike sv. Istvána (Štefana), kde sme ako prvé ochutnali pre nás dosť netradičné jedlo na trhy, holúbky, plnené kapustové listy mletým ochuteným mäsom s ryžou. Nesmela chýbať povestná maďarská klobása s horčicou, ku všetkému nám núkali veľký krajec chleba. Najedli sme sa do sýtosti a zohriali sme sa vareným vínom, ktoré bolo aj na naše pomery sladké. Skôr je vhodné povedať, že sme pili sladkú voňavú malinovku s nejakými slabučkými percentami, ale vôbec to nekazilo celkový dojem. Nápoje boli servírované do penových termo pohárov a v okolí bolo dosť stolov, za ktoré bolo možné sa postaviť či sadnúť si, kým sme sa najedli. Večer bola atmosféra spríjemnená svetelnou vizualizáciou krátkych príbehov s vianočným motívom a hudbou na stene baziliky a my sme mali šťastie aj na mierne sneženie, čo neskutočne dodalo šmrnc peknému zážitku. Aj napriek tomu, že sme boli sýti, neodolali sme slávnemu langošu, no podávaný bol s bohatou oblohou. Samozrejme bolo možné zvoliť si aj chudobnejšiu formu, ako sa podáva u nás, ale my sme zvolili pestrú, so smotanou, syrom, cibuľou a slaninkou. Langoš bol čerstvý, teplý, obloha bohatá, jednoducho kulinárska balada. Niekto z partie ochutnal aj dezert v podobe perfektného zákuska, so štedrou plnkou orechov, maku, ktorý som ochutnala, ale nevládala som zjesť už absolútne nič. Aj pri neďalekom stole sme obdivovali partiu, ktorá si vychutnávala rozmerné hotdogy, veľkosťou to boli naše bagety s klobásou, nie párkom a s kráľovskou oblohou, z diaľky sme rozoznali najmä veľa zeleniny. Pri pohľade naň sa nám zbiehali slinky, no limity žalúdka nám už nedovolili nič zjesť. Nasledujúce ráno sme sa zobudili do slnečného, jasného a zimného decembrového dňa, ktorý sme začali kávou v neďalekej kaviarni a po prechádzke mestom sme opäť navštívili vianočné trhy, tentokrát na inom námestí, ale tiež v historickom centre neďaleko tých trhov, kde sme boli deň predtým. Počas bieleho dňa bol pohľad ešte lepší a ponuka jedla rozmanitá a fascinujúca. Okrem hotdogov, langošov a posúchov s hojnou oblohou sme tam videli aj pečené mäso s kapustou, pečené prasiatko, grilovaného lososa, guľáš, zemiakové placky s oblohou (ako smotana, syr, slanina) a mnoho iných jedál. Cenovo to bolo porovnateľné so Slovenskom, je možné sa najesť aj lacnejšie v podobe langošov a drahšie sú najmä jedlá s výrazným podielom mäsa. Pán s Maďarska nám poradil, že najlepší (a vraj aj jeden z tých drahších) je paprikáš, a tak som ochutnala. Ako prílohu mi ponúkli zemiaky, veľká porcia kuracieho paprikášu bez zemiakov stála 3000 forintov, so zemiakmi 4000 forintov, čo je bolo takmer 13 eur. Porcia obsahovala výrazný podiel mäsa, celkom veľkých kúskov, zemiaky boli ochutené a jedlo bolo servírované na papierovom tanieri, príbor bol drevený. V okolí bolo aj miesto na sedenie, netvrdím, že každý si sadne, ale tí, ktorí musia s niektorými typmi jedál za stôl, vždy nájdu miesto, prípadne sa pridajú k cudzím za veľký stôl. Hneď vedľa nás si prisadla partia žien, jedli zemiakové placky s paprikášom na vrchu, naozaj netradičná kombinácia, ale na trhoch bolo možné kombinovať čokoľvek. Jedinou nevýhodou je, že v zime vonku jedlo rýchlo chladne, ale na druhej strane je to iba raz v roku, čo sa jedáva takto trošku nekomfortne v bundách pri nízkych vonkajších teplotách. Trhy sú už očividne dosť rozšírené, celkom nás prekvapil pomer ľudí rozprávajúcich slovensky či česky. V malých stánkoch sa platí v hotovosti, ale zmenární a bankomatov je v centre dosť. Vo veľkých stánkoch je možné platiť aj kartami. Ide o mega stánky, ktoré sa veľkostne nepodobajú na žiadne slovenské, keďže sú koncipované po výraznej dĺžke, alebo dokonca po obvode štvorca v centre námestia, kde je aj neúrekom obsluhujúcich ľudí a veľa jedla. Boli tam aj stánky s rôznym tovarom, najmä kožušinové výrobky ako čiapky, kožené rukavice, iný drobný tovar či vianočné ozdôbky, no prevládajúcim elementom bolo jednoznačne jedlo. Ak na trhy za dobrým jedlom a blízko Slovenska, jednoznačne je vhodné navštíviť Budapešť, kde neostanete len pri tom, že na bohatej ponuke jedla budete chcieť oči nechať.