beztaksmak

„Dzień dobry Warszawa“, aj takto nás vítal moderátor na pochode „Mikołajov“, teda Mikulášov v centre mesta. Toľko Mikulášov pohromade som ešte nevidela. Tešili sa najmä rodiny s deťmi, pre ktorých bol pripravený pri tejto príležitosti program, na hlavnej ulici boli tiež pridané stánky s jedlom a menší trh s rôznymi vecami, od čiapok, rukavíc až po ručne robené šperky či ručne maľované poháre.

Zvažovali sme aj iné Európske mestá, ale zvyk a atmosféra Vianočných trhov nie je pre mnohé krajiny príznačná, dokonca v mnohých metropolách ani nebývajú, preto sme sa rozhodli navštíviť našich susedov, pre zmenu oproti minulému roku tentokrát na sever. Krakov ako mesto má svoje čaro, dýcha to v uličkách históriou, ale aby sme spoznali aj Poľskú metropolu, na zimnú návštevu sme zvolili hlavné mesto. Varšava bola počas druhej svetovej vojny zničená a po vojne nanovo vybudovaná, významné budovy boli architektonicky postavené tak, ako stáli pred vojnou. Kráľovský hrad z vnútra z nádvoria dokonca ukazuje rôzne obdobia až od stredoveku, každá stena bola zrekonštruovaná v inom štýle, a tak je možné vidieť prierez jednotlivých časových období na jednom mieste. Vianočná výzdoba mesta bola naozaj pekná, niektoré ulice boli vyzdobené veľkým počtom svetiel a rôznych svetelných ozdôb, iné boli ozdobené komornejšie ako u nás. Každé námestie zdobil vianočný strom, videli sme ich tam neúrekom, všetky boli ozdobené, veľké a súmerné, čiže umelé.

Trhy vo Varšave však  očividne nemajú takú tradíciu a obľubu ako u nás. Na ich hlavnom námestí (Rynek Starego Miasta) boli trhy relatívne malé na naše pomery, ale ako sme sa prechádzali po meste zistili sme, že sú vlastne tie väčšie. V strede námestia bolo vybudované klzisko, ktoré bolo otvárané dvakrát do dňa (počas dňa, potom ho zatvorili a opäť otvorili popoludní). Požičiavali tam hneď aj korčule a záujem bol veľký, počas dňa tam chodili skupiny detí a rodín, večer skôr tínedžeri. Hrala tam občas vianočná hudba a občas rezká, ktorá sa ale hodila ku korčuľovaniu. A pri klzisku boli stánky s vareným vínom (grzane wino, čiže hriate víno) a tiež samozrejme s „národným nápojom“, vodkou, ktorá bola ponúkaná aj s ovocnými príchuťami.

Jedla na výber veľa nebolo, skôr maličkosti ako napr. klobásy s chlebom. Na trhoch rozhodne nehľadajte dobroty ako cigánsku, zemiakové placky či lokše ako u nás a už vôbec nie kulinársky zážitok ako v Budapešti. Pohár vareného vína (v umelom pohári) stál 10 zlotých a k vínu sa hodil malý kúsok  údeného oštiepku, ktorý bol teplý a podávaný s borovnicovým džemom (jeden malý kúsok stál  5 zlotých). Stánkov je tam naozaj málo a večer, keď je tam najviac ľudí sme na víno čakali v rade. Nesmiernu obľubu tu však má „GoFree“, čiže vafle s rôznymi príchuťami, s ovocím, čokoládou či šľahačkou. Na trhoch ich síce neponúkali, ale v uliciach Varšavy áno, na mnohých miestach až do neskorých večerných hodín a všade na to stáli ľudia. Aj my sme si tu vystáli najdlhší čas.

Najesť sme sa však chodili do reštaurácií, na trhoch nás nič s malej ponuky neoslovilo. Bigos som žial v žiadnej z reštaurácií, v ktorej sme boli nenašla, takže som to znova neochutnala. Ale opäť som neodolala poľskej špecialite, pirohám. Jedávajú ich na slano aj na sladko, ale viac rozšírený je slaný variant. My sme zvolili mix rôznych príchutí a nechali sme sa prekvapiť, čo bude vo vnútri. Zaujímavosťou je, že pirohy sú nielen varené, ale aj opekané, môžete si vybrať. Zvolili sme opekané, boli plnené kapustou, mäsom, hubami, zemiakmi a rôznym mixom. Najviac nám chutili kapustové a mix s mäsom, kukuricou, fazuľou (taký mexický štýl).  K pirohám sme zvolili kyslú smotanu a oškarky, bolo to opäť vynikajúce. (Mimochodom v Krakove som raz ochutnala aj vyprážané pirohy, boli skvelé, aj keď to musela byť kalorická bomba.) Poľská kuchyňa má mnohé jedlá podobné s našimi, častou súčasťou jedál sú zemiaky, vajíčka či kapusta. Takmer v každej reštaurácií nájdete polievky,  od klasickej kuracej až po lokálne špeciality ako žurek či boršč. Najmä v zime príjemne zahrejú. Keďže sme trošku spoznávali mesto a prechádzali sa po rôznych častiach nielen historického, ale aj nového mesta, kde sa zachovala jediná židovská synagóga z vojnového geta (anglicky Nożyk Synagogue, poľsky Synagoga Nożyków), nie vždy boli v čase hladu v okolí tradičné poľské reštaurácie, preto sme raz zavítali aj do mexickej, kde s výnimkou jednej nie najšťastnejšej voľby, veľmi chutilo. Mimochodom židovská synagóga je dosť skrytá medzi modernými výškovými obchodnými budovami, ani nám sa ju nepodarilo nájsť ihneď, raz sme ju obišli, aby sme sa k nej znova vrátili.

V reštauráciách nájdete veľmi podobné menu ako u nás, priamo na námestí, kde boli aj vianočné trhy sme do jednej vošli a z menu nás oslovili bravčové rebrá s grilovanou zeleninou a zemiakmi, ale aj hamburger, ktorý je už možné nájsť takmer všade. Menu bolo samozrejme aj v angličtine a viditeľne prispôsobené aj turistom. Vianočná výzdoba bola pekná, posedenie príjemné, no prekvapivo vo štvrtok večer nebola reštaurácia veľmi plná – v časti, kde sme sedeli bolo počuť iba angličtinu a ceny boli v tejto časti starého mesta vyššie v porovnaní s inými podnikmi, čo je príznačné pre každú metropolu. Čo treba uznať, porcie sú výdatné a poľská kuchyňa je veľmi dobrá. Nemali sme šťastie ochutnať niečo z mliečneho baru (bar mleczny), možno nabudúce. Nečakajte žiadne mliečne šejky, je to podnik, ktorý je dotovaný, preto sú tam jedlá oveľa lacnejšie, no prostredie nie je útulné na dlhé posedenie s partiou známych, je to iba miesto, kde sa rýchlo najete a idete hneď preč, aspoň podľa slov lokálnych ľudí.

Pobyt vo Varšave bol príjemný, aj keď príchod do mesta nebol najideálnejší. V meste vybuchol ráno plyn na jednej ulici, ktorá bola následne uzatvorená a ako to už v takýchto metropolách býva, ochromilo to dopravu na celý deň. Z letiska sme do centra mesta šli taxíkom dve hodiny, späť na letisko tú istú trasu za menej ako 20 minút. Ja som skoro nestihla odlet z Viedne, ale nakoniec som zázrakom odletela. Mesto Varšava, rodisko Marie Curie Sklodowskej (ktorej dom môžete nájsť pri prechádzke starým mestom) stačí na klasickú mestskú turistiku navštíviť na pár dní.